Prekladateľský veľtrh v Hiltone

V sobotu 19. Júna som bol na nejakom prekladateľskom veľtrhu. Ešte v lete 2008, pri mojej prvej návšteve Londýna, som sa na internete registroval v agentúre “top languages jobs”, ktorá sa zaoberá prekladmi, tlmočením a podobne. Stále mi potom posielali ponuky, ale asi som na žiadnu nereagoval keďže boli typu: preklady z francúzštiny do japončiny a pod…. To by som asi nevykrýval ani so slovníkom, ale bolo by to zaujímavé.

Tentoraz mi prišla na mail pozvánka na tento veľtrh spolu s voľným lístkom. Vraj som jedným z mála ľudí, ktorí ju dostali. Bežne stojí 10 libier. V sobotu doobeda som nemal nič na práci, tak som sa rozhodol, že sa tam ukážem. Vytlačil som si pozvánku a pozrel detaily. Konalo sa to v hoteli Hilton na Egware Road. Hneď mi napadlo, že to asi bude vážne, preto Hilton. V piatok som prišiel z roboty v sobotu niečo pred druhou v noci. Povedal som si, že ak sa zobudím včas, tak tam pôjdem. Vstal som 7:50, takže to bolo jasné.

Naraňajkoval som sa, snažil som sa nepobudiť nikoho v izbe. Počet ubytovaných sa naplnil, v každej zo šiestich postelí niekto spal. (medzičasom som zmenil hostel) Ten, čo spal nado mnou, dokonca musel prísť až po mne. Dobre, že si nezmýlil posteľ. Obvykle raňajkujem v spoločenskej miestnosti, ale tam tiež spali dvaja ľudia, tak som sa rozhodol,  že radšej budem rušiť vo vlastnej izbe, ako tam. Po raňajkách som sa obliekol; dal som si rifle:-), modrú košeľu od nejakého Taliana a sveter. Snažil som sa vyzerať slušne, lebo to bolo v Hiltone. Hádam ma tam pustia a hádam sa to koná a nie je to len žart.

HILTON

the_hilton_at_the_metropole_-_geograph-org-uk_-_1635433
Hilton na Edgware Road, Wikpedia.com.

Vybral som sa na autobus, musel som vymeniť dva, ale napodiv som tam bol celkom rýchlo. Prišiel som k hotelu a chvíľu som váhal. Nechápem prečo, veď takých hotelov je na svete vyše 500. Sieť založil Conrad Hilton v roku 1943, ale dnes je to franchise, čiže Hilton si môže otvoriť hocikto, kto splní podmienky. Podobne, ako McDonalds alebo Starbucks. Áno, Paris je Conradova pravnučka tiež som si spomenul na (ne)vydarený videoklip Stars are Blind – but the fans are not 🙂

 

Prešiel som sa kúsok naspäť a vrátil sa. Predo mnou šiel chlapík, ktorý držal v ruke podobný papier ako ja. Tak som ho nasledoval dnu. Chcel som sa spýtať na recepcii, ako je to s tým veľtrhom, ale uvidel som tam nápis (elektronický) “bilingual people prvé poschodie”, tak som sa rozhodol vyzerať inteligentne a zamieril som do chodby. Hádam to nájdem, hlavne, že vyzerám inteligentne. Prechádzal som okolo jedálne, šport baru – kde som sa  na chvíľu pozastavil –  až som dorazil na prvé poschodie. Cestou som sa stavil na záchode, veď to bolo v Hiltone.

Na prvom poschodí čakalo veľa ľudí a akýsi gentleman ich navigoval. Mňa usmernil do radu s ľuďmi, ktorí mali e-lístky. Rad bol dlhý, dvakrát stočený ako spiaca zmija. Čakal som. Najskôr som si medzi všetkými tými ľuďmi pripadal ako Popoluška v ríši divov, či ktorá to naháňala toho zajaca. Títo ľudia musia byť v jazykoch perfektní. No keď žena stojaca vedľa poznamenala: ”Here are so MUCH people.” tak som sa upokojil. Až neskôr som zistil, že aj takéto slovné spojenie je prípustné, tuším keď sa jedná o ľudí ako dav.

Postupne sa rad pohol a ja som sa dostal dnu do miestnosti. Bolo tam plno stánkov rôznych spoločností od Rady Európy, cez telefonických operátorov, až po Coca Cola co. Nevedel som, čo robiť, tak som len chodil dookola. Asi 20 minút. Jednou z oblastí, v ktorej by som si vedel predstaviť moju profesionálnu budúcnosť, sú aj preklady a podobné jazykové záležitosti. Lenže využi šancu, keď ti nikto neprihrá. Čo sa preboha pri tom stánku spýtam? Postavil som sa k stánku Rady Európy. Opýtal som sa na nejaké ďalšie informácie. Žena sa ma pýtala na jazyky, ktoré ovládam a také veci, a podala mi brožúrku, ktorá obsahovala internetovú adresu a termíny konkurzov. Že sa dá prihlásiť cez internet. Skúsim to, veď nikto nevie. Prihlásim sa na ten konkurz cez ich stránku takže určite tú robotu dostanem :-).

Podobne som pochodil aj pri inom stánku. Potvrdilo sa, že toto zatiaľ nie je nič pre mňa, no aspoň mám nejaké kontakty. U určite sa zídu 🙂 Pobral som sa preč. Aspoň som bol v Hiltone a mal som aj pozvánku. Inak, v tom hoteli sú k dispozícii rôzne služby. Bazén 12,5m – to by som poriadne ušetril na obrátkach, aj keď on má asi proti prúd. Posilňovňa, bary, a podobne. Ani neviem, čo všetko.

palace-hostel
Hostel na Princes Square

Vrátil som sa autobusmi na hostel a prišiel do izby. Bol tam ten týpek s Indie (nie nevyzerá ako Rajesh zo seriálu Big Bang Theory). Pokecal som sním. Celkom inteligentný, možno ešte viac ako sa mi zdá. Rozobrali sme noc, že ako sa mi spalo, diétnu kolu, zdravú výživu – on užíval proteíny, hoci necvičil, politiku a tak. Potom som začal písať blog. Dnes pôjdem zase robiť. Pracujem ako taxikár na bicykli. Možno ste v Londýne a iných veľkomestách videli bicykle s troma kolesami a zakrytou lavicou pre troch cestujúcich vzadu. Tak to je ono. Funguje to ako taxi služby. Jazdci platia majiteľovi bicykla týždenný prenájom a zvyšné peniaze si nechajú.bike-me-london-police

Je to zaujímavá a nevyspytateľná práca. Niekedy sa len motáte po meste celé hodiny bez libry a potom v noci chytíte 3 – 4 jazdy a slušne zarobíte. Alebo naopak. Včera to  bolo asi ako vo štvrtok, okrem toho defektu. Štvrtky sú slabé, lebo ľudia sa šetria na víkend. Ešte som navyše išiel dlhšie domov kvôli “diversion” – odklon dopravy, kvôli oprave cesty. No ale nejako bude. Lepšiu robotu len tak ľahko nenájdem, čo sa mi dnes potvrdilo v Hiltone.

Advertisements
Categories: Tags: , ,

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s