Valencia

miguelete
Prvá vec, čo sa mi zapáčila na Valencii, bola efektívna doprava. Aj keď je Valencia s 900 000 obyvateľmi tretie najväčšie mesto Španielska, 5 liniek metra postačí na to, aby sa človek dostal všade, kam potrebuje.

Pláž

Okrem efektívnej dopravy by sa mnohým ľuďom páčilo aj teplé počasie. Cez deň tu v lete býva okolo 30 – 35°, v zime teplomer neklesne pod 10°. Oplatí sa zájsť na pláž. Metrom je tam človek asi za 25 minút, aj keď musí raz prestúpiť. Domáci preto často využívajú verejné bicykle. Fungujú na podobnom princípe ako tie v Londýne a iných mestách. Človek si musí nabiť určitý kredit, ktorý sa mu potom postupne strháva. Trik spočíva v tom, že prvých 30 minút jazdy je zadarmo. Preto ak človek stihne vrátit bicykel do niektorej staníce ešte v tomto čase, môže si vybrať druhý a znova jazdí bezplatne.

mar Zvyknutý na slovenské plážové kúpaliská a akvaparky a ich vstupné pripadalo mi čudné, že pláž je voľne prístupná každému. Je tam typická palmová alej, pekné hotely – jeden pripomínal grécky panteón – a obchody. Ani nie tridsať minút od ruchu veľkomesta si človek môže zaplávať v mori a obnoviť kontakt s prírodou.

Mestalla

mestallatribuna    Ako správny futbalový fanúšik som sa bol pozrieť aj na štadióne Mestalla, kde hrá svoje zápasy miestny CF. Sprievodkyňa nás previedla po celom štadióne. Začali sme vo VIP lóži, prešli sme tribúny, boli sme aj pri trávniku. Potom nás zaviedla do šatní. Prekvapilo ma skromné vybavenie, ktoré zaviedol tréner Rafael Benitez. Podľa neho hráči nesmú mať pred zápasom prílišné pohodlie, aby sa sústredili len na výkon. Preto sú v domácej šatni obyčajné drevenné lavice, zatiaľ čo hostia majú k dispozícii pohodlné kreslá.

V press centre si človek môže posedieť v kresle, v ktorom tréneri poskytujú pozápasové tlačovky. Nakoniec sme postáli pri stene, kde boli vytlačené mená všetkých hráčov, ktorý kedy za Valenciu hrali. Významnejšie mená boli väčšie a zvýraznené. Už viem, prečo sa hovorí, že „zapísal sa do histórie klubu veľkými písmenami.“

Štrajk, tapas a to ostatné

V jedno doobeda som zažil aj typický španielsky štrajk, sledoval som ho z balkóna. Za zástupom demonštrantov sa vliekli dvaja policajti. Asi sú už na to zvyknutí, lebo veľa ľudí v Španielsku je bez práce. Aj keď občas som mal pocit, že väčšine z nich to ani neprekáža. Bezstarostne posedávajú v podnikoch a poberajú podporu v nezamestnanosti, ktorá je len o niečo nižšia, ako ich posledný plat.

Ochutnal som aj typické tapas. Vždy som si myslel, že to je jedno konkrétne jedlo. No tapas sú rôzne chuťovky podávané väčšinou na kúsku pečiva. Môžu to byť morské plody, ryby, šunka, tortilla, zelenina… Podstatou tapas je podeliť sa, vychutnať si jedlo s priateľmi, prípadne si ho pripraviť samostatne. Z obchodných reťazcov ktoré poznáme aj u nás tu majú len Carrefour, inak samé neznáme markety. Zato však mali pestrý výber rýb, morských plodov a ovocia.

Corrida

V centre mesta stojí aréna, kde sa pravidelne uskutočňuje corrida de toros – býčie zápasy. V súčasnosti už zápasy nekončia smrťou býka, ale aj tak sú populárne a najlepší madatori patria medzi celebrity. Očakával som chlapa visiaceho na býkovi v špine a krvi (niečo na spôsob Spartan Race), ale býčí zápas je v skutočnosti elegantné predstavenie. Existujú školi pre matadorov, kde sa pripravujú na toto povolanie. Presadiť sa v konkurencii je však ťažké.

me and toro IIToľko moje dojmy. Španielsko je ideálna krajina na dovolenku, ale neviem, či by som tu dokázal pracovať, kvôli tej pohodovej atmosfére a teplu.

Advertisements
Categories:

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s